martincko

Skoro každú prvomájovú tribúnu pred rokom 89 zdobilo proletárske heslo a keď aj mnohí proletári štrngali kľúčikmi, iste si nepomysleli, že o 27 rokov sa budú cítiť ešte v horšej proletárskej koži, ako vtedy na 1. Mája.

Byl pozdni večer – první máj- večerní máj – byl , lásky čas, hrdliččin zval ku lásce hlas,…. tak ospevoval český básnik K.H. Mácha mesiac máj. Pre koho je v dnešnej dobe máj časom lásky? Keď to všetko prehlušuje stav súčasného Slovenska, ktorý sa zmieta v nekonečných korupčných kauzách, kedy milióny ľudí ťahajú ku dnu exekúcie, ktoré z nich robia ešte biednejších než sú v skutočnosti Nežijeme život, aký sme si chceli vyštrngať! Aj májové dni nám budú pripomínať, že až 80% z nás sa stalo nedobrovoľnými proletármi, ktorí sa vinou systému, ktorý tu panuje 27 rokov, stali namiesto sebavedomými občanmi ešte väčšími proletármi, ako za komunizmu. Súčasní papaláši využívajú biedu proletárov aj tak, že za bagateľ od nich kupujú pôdu, aby ju potom s obrovským ziskom predali štátu a hovoria tomu charakter. Učitelia, ktorí by mali byť výkvetom národa sa namiesto svojej práci, musia zaoberať svojimi biednymi platmi, reformy, ktoré sú nutné k ďalšiemu vzdelávaniu vinou neschopnosti mocných stále neprichádzajú a tak naše školstvo chrlí množstvo študentov, ktorí nenachádzajú uplatnenie doma, preto tisíce z nich opúšťa vlasť a odmietajú sa vrátiť do systému, ktorý panuje na Slovensku. Čo je ešte zarážajúcejšie, naše školstvo nevychováva remeselníkov a preto aj napriek státisícoch nezamestnaných mnohé fabriky zamestnávajú cudzincov.  Naše zdravotníctvo získava povesť, že do nemocníc sa chodí nie liečiť, ale umierať, na zdraví občanov profituje úzka skupina vyvolených a nikoho netrápi, prečo naše zdravotníctvo sa neustále zadlžuje, prečo štátna poisťovňa má obrovský dlh napriek tomu, že zo zdravotných odvodov putuje do systému viac peňazí. Tisíce zdravotníkov a sestier aj keď vidia, že ako sa drancuje naše zdravotníctvo nedokážu proti tomu nič robiť, lebo za všetkým je náš človek, ktorý je nedotknuteľný. Naši mocní nás chlácholia vysokým hospodárskym rastom, ktorý sa za tie roky vôbec neprejavil na životnej úrovni občanov a pomaly, ale isto sa stáva, že dnešných 100 eur sa vyrovnáva niekdajším 100 korunám.

Slovensko sa stalo krajinou proletárov, ktorých hnev sa potichu znásobuje, nikto si to zatiaľ nevšíma, ale keď raz prepukne, kade a kde budete utekať?