martincko

Politická scéna na Slovensku ponúka nekonečné množstvo námetov na rozprávočky, bohužiaľ nie so šťastným koncom pre ľudí, ale vo väčšine prípadoch s príbehmi, ktoré ako keby nemali dosť smútku.

Po tom, ako odišiel za medveďmi trojnásobný premiér a súčasný pastier oviec, sme si naivne mysleli, že tretia cesta je tým správnym smerom. Dnes sme svedkami toho, že tretia cesta je skôr bludisko a Slovensko nemá dosť vnútorných síl nabrať ten správny smer. Klonovaná ovečka Dolly sa ako keby preniesla aj do klonovania našich premiérov, ktorí sa začínajú na seba čoraz viac podobať, nie len preto, že sú trojnásobní, ale aj tým, koľko toho majú spoločné. Nerobíme si ilúzie o čestnosti a objektívnosti našich novinárov, vieme, že sú ovplyvňovaní a tým pádom aj zapredaní mecenášom, ktorí ich platia. Ešte, že sú sociálne siete, ktoré ponúkajú množstvo možnosti na výmenu informácii. Nakoniec aj novozvolený prezident USA často hovorí o tom, ako sú občania práve cez média manipulovaní a očividné klamstvo sa nie raz prekrúca, ako pravda. Ale poďme k našim premiérskym klonom, ktorí majú a mali vrúcny vzťah k novinám a novinárom len vtedy, keď sa o nich píšu ódy a novinárske otázky o pravde a skutočnosti je pre nich, ako červené súkno pre býka. Z týchto dôvodov sa niekedy Mečiar chcel boxovať s novinárom, ktorý sa ho pýtal odkiaľ zobral peniaze na Elektru, v ktorej chcel R. Fico mať materskú škôlku. Cez prostitútky, slizkých hadoch a naposledy o trafených novinároch má súčasný premiér tiež blízko k boxerskému súboju. Obidve premiérske klony majú rovnako blízko aj k straníckym legitimáciám. Ich držitelia v privatizácii, lepšie povedané rabovačke rozkradli skoro všetko až do šrubky. A čo dnešný premiérsky klon? Aj jeho držitelia straníckych legitimácii sa správajú podobne, s tým rozdielom, že nemusia privatizovať podniky, lebo majú pod kontrolou eurofondy, štátne zákazky, nadmerne odpočty, ktoré sú ešte väčším eldorádom ziskov, ako privatizácia. Ak by niekto urobil skutočný odpočet toho, kto bol adresát nespočetných štátnych dotácii aj cez eurofondy, ťažko by sme tam našli niekoho, kto by nebol napojený na stranícke legitimácie. Tie miliardy EUR, ktoré za tie roky prišli na Slovensko, nie je ani zďaleka tak vidieť, ako v susednom Poľsku. Kde sa stratili?

Myslíte si, že Pasienky a MDŽ nemajú nič spoločné?