Neuveriteľné šťastie majú obyvatelia východného Slovenska, že ich vodárenskú spoločnosť vedie podnikateľský génius, preto už mnohí sa v nádeji otáčajú k svojim vodovodným kohútikom, kedy z nich potečie aj živá voda.
Až tak vysoko mnohí vidia schopnosti pána riaditeľa, pre ktorého nie je nič nemožné. Ak by Slovensko bola normálne fungujúca krajina, alebo aspoň taká, akou je súčasné Rumunsko, tak po zverejnení informácie, že riaditeľ vodárenskej spoločnosti si kúpil nie jeden byt, ale rovno celý blok postavený na pozemkoch, ktoré niekedy vlastnila táto spoločnosť, tak iným ako Slovákom, by musel pán riaditeľ vysvetľovať, z akých aktivít pochádzajú jeho milióny. Letmý pohľad do orgánov tejto spoločnosti nám hovorí, že sa to tam len tak hemží „našimi človekami“, ktorí sú tak isto majstrami vo svojom odbore, tu by sme spomenuli napríklad majstra zmien pána Richarda Rašiho, ktorý ak bude chcieť, zmení nie len celý kraj, ale môže, ak vezme kormidlo do rúk aj celé dejiny, najmä ak mu v tom bude intenzívne pomáhať ďalšia členka predstavenstva veštica z Humenného, či ďalší výtečník z Michaloviec. Ale ktovie, čo všetko by sa zistilo, keby sa okolo takých ľudí a ich aktivít, začali obšmietať trebars prokurátorky z Rumunska? Sebavedomie „našim človekom“ nechýba, lebo je podporované ľuďmi, ktorí vyznávajú podobnú morálku, či charakter s následkom zbavenia sa akejkoľvek zodpovednosti voči verejnosti. Títo amorálni a bezcharakterní ľudia si bezostyšne prisvojujú majetky, ktoré im nikdy nepatrili. Premiér stále horekuje a napína svaly, že ako mohutne bojuje s korupciou, ale ak sa to všetko bude robiť pod kuratelou vládnych strán a nášho človeka, nikdy sa nič nikomu nestane, nech by urobil čokoľvek, výsledok všetci dobre poznáme – skutok sa nestal.
Bože, akí sme len (s) prostí!