martincko

Mnoho ľudí na Slovensku si aspoň raz položilo túto otázku v súvislosti s politicko – spoločenským vývojom od roku 1989.

Toľko neprávosti, nespravodlivosti, ktoré zažili a zažívajú Slováci za posledné roky, v nás vyvolávajú otázniky, čo sme to za národ.  Najprv sme sa nechali orabovať o všetko, čo vytvorili naši otcovia, pozerali sme sa, ako rozkrádajú fabriky, plienia maštale a nechávajú úrodnú pôdu zarásť burinou. Mali sme dostatok mäsa, mlieka, zeleniny, zemiakov i ovocia, dnes mnohé ovocné sady pripomínajú prales. Aký sme my národ, keď si znova volíme tých istých, ktorých jediným cieľom je uchmatnúť čo sa dá.  Svojou ľahostajnosťou a povrchnosťou sme dovolili, aby sa z Štbákov stali vážení podnikatelia, do čela štátu si permanentne volíme ľudí z komunistickou minulosťou, ktorí vedú Slovensko k čoraz väčšej biede a chudobe. Z komunistov sa stali z večera do rána kapitalisti, ďaleko horší, akých poznáme z kníh Marxa a Engelsa, v mene peňazí sa začalo vraždiť, unášať a mafiánske praktiky známe z Krstného otca si našli miesto aj vo vládnych budovách. Ako čas pomaly plynul, tak pospolitý ľud začal čoraz viac ohýnať chrbát pred vrchnosťou a novodobí papaláši a ich milióny, majú za následok, že poddaní sa na nich pozerajú ešte z úctivejšej vzdialenosti, ako za Jánošíka. Jánošík sa pre mnohých novodobých papalášov stal vzorom s poopraveným heslom – Chudobným brať, bohatým dávať!- Demokracia v mnohých ľuďoch vyvolala nádej, že pečené holuby budú samé padať z neba. Opak je pravda. Chudobný ľud uviazol ešte vo väčšej pasci, ako za feudalizmu, lebo štát si pre nich pripravil okrem iných veci, aj exekúcie, ktoré majú za následok, že z chudobného človeka, sa stáva ešte chudobnejší, nie raz končí na ulici ako žobrák a štát sa zhovievavo pozerá na to, keď 100 EUR dlh sa zákonnými cestami stane dlhom niekoľko tisícovým. Drvivá väčšina ľudí žije z ruky do úst, ľudia nemajú na lieky, lebo bandy v kravatách rozkradli poisťovňu, za čo sa nikomu nič nestane, týchto banditov netrápi ani to,  že potom zbytočne zomierajúci ľudia a netrápi to ani ich spolustraníkov, ktorí im za to ešte aj tlieskajú.  Mnohí občania preto strácajú cit ku vlastnej domovine a utekajú z nej čo najďalej, nie je ich málo, čo sa nechcú nikdy vrátiť. Systém, ktorý dokáže potrestať chudobného človeka za suchý konár, či ako starčeka z Plavča pre 5 EUR a nechce potrestať tých najväčších zlodejov, ktorí ho nehanebne okradli, tak ako nám to história hovorí, sa jedného dňa zrúti, ako domček z karát. Mocní dnešného Slovenska nás ako národ podceňujú, uštedrujú nám pľuvance a myslia si, že sme nie len ľudia prostí, ale aj sprostí a im sa nemôže nič stať.  Slováci nie raz v minulosti dokázali, že majú v sebe hrdosť a dokážu narovnať ohnuté chrbty a vyrovnať sa stými, ktorí im ich ohýnali. Preto aj vy dnešní mocní, raz budete musieť za to príkorie, ktoré spôsobujete vlastnému národu, skladať účty.

Slovensko do toho!