martincko

Občania sú v neustálom údive nad tým, čo stvárajú politickí reprezentanti s národom, ktorý sa zatiaľ zhovievavo pozerá na ich hovadiny.

Súvislosť medzi cenami energii a amnestiami nesú v sebe podobné črty. Pozrite sa na energie a držanie slova. Najprv sa oblepí celé Slovensko plagátmi, kde sa drží slovo, ktoré platí dovtedy, kým ľudia nedostanú faktúry, ktoré ich dostanú do kolien. Vzápätí trojjediný trhá faktúry, ktoré vzápätí je potrebné zlepovať. Je to ďalšie cirkusové číslo, za aké by sa nehanbili klauni v prestížnych cirkusoch.  A amnestie? Najprv sa ich zrušenie považuje za právny suterén a dnes sa tento právny suterén stáva skutočnosťou. Ale v skutočnosti je to všetko len naoko a celý ten cirkus výborne slúži na politické ciele, ktoré majú odpútať pozornosť občanov od ich reálnych problémov a od toho, aby si prestali pozornejšie všímať kroky politikov, ktorí sa neustále kúpu v nových korupčných kauzách. Nové a ešte novšie faktúry za energie občanov len presvedčujú o tom, že neprichádza k žiadnemu držaniu slova a k zníženiu cien, ale ich nútia platiť ďalšie poplatky, ktoré smerujú k sociálnym, národným a hídovým gágorom. Všetko sa deje potichu, aby si občan ničoho nevšimol a naďalej platil za energie jednu z najvyšších cien v Európe. Viete si predstaviť, čo by sa dialo, keby sa občania začali pýtať, prečo musia platiť najviac, hoc zarábajú najmenej? Možno by nastala nová revolúcia a tú predsa naši mocipáni nechcú, lebo tá by ich vyhnala od válovov, pri ktorých žerú tak, že až mľaskajú. Preto sa zaoberajú amnestiami, sú schopní financovať film, doniesť do štúdia televízie  pastiera oviec, spisovať petície, púšťať na obraz nových a väčších právnikov, ktorí verejnosť manipulujú a magoria. Sú si vedomí, že papier znesie všetko, preto všetko napíšu schválne tak, aby sa z toho nevysomáril nie len parlament, ale ani Ústavný súd, budú naťahovať čas dovtedy, kým sa na všetko nezabudne, v lepšom prípade to hodia na mŕtvych a bude po amnestiách. Preto sa nemusíme obávať, že sa niečo nové vyšetrí,  súčasná garnitúra si zvykla ako chutí moc a kapry si predsa nebudú vypúšťať vodu z rybníka. Všetko pekne krásne prehrmí a bude pokračovať v starých vyšľapaných chodníkoch.

Keď kaprom vypustíme rybník my, občania, až  vtedy nastane poriadok!